Vitajte v obci "Lysá pod Makytou"

...najkrajší kút v šírom svete...

 


Home
História obce - Z najstarších dejín PDF Tlačiť E-mail
Užívateľské hodnotenie: / 41
SlabéDobré 
Napísal Administrator   
Sobota, 14 Marec 2009 09:39
Obsah článku
História obce
Z najstarších dejín
Na prahu novoveku
Obec a jej každodenný život
Obyvateľstvo a domáca remeselná výroba
Farnosť a kostol
Celý článok

 


Z NAJSTARŚÍCH DEJÍN   /Výpis z monografie obce Lysá pod Makytou/

 

Budín, 13. mar. 1471

Matej I. (Korvín) dáva do zálohu hradné panstvo Lednica, ktoré dovtedy užíval Václav Bielik z Kornice, Felixovi Ščastnému z Paňoviec a Petrovi Hnedému zo Šebířova, pod podmienkou, aby vyplatili zo zálohu Václava Bielika.


Orig. perg., lat., inic., priv. taj. kraľ. peč. na hodváb. šnúrach už chýba, uložený v MOL DL 17 185 (fotozbierka HÚ SAV). Nad textom vpravo hore pisárska poznámka: „Commisio propria domini regis“  

Pôvodný text v Latinčine: 

Nos Mathias dei gracia rex Hungarie, Bohemie etc. Memorie commendamus tenore presencium significantes, quibus expedit universis, quod nos animadvertentes preclara fidelium serviciorum merita et strennua virtuteque credita fidelium nostrorum egregiorum Felicis Sczasny de Panyow et Petri Hnyedi de Sebyrzow obsequia, quibus ipsi se nobis a non paucis retroactis annis in diversis nostris et regni nostri arduis negociis et signanter in exercitualibus expeditionibus per nos tam contra Turcos quam alios emulos regni nostri instauratis sicuti prosperis sic et adversis non sine magnis laboribus et corporum suorum periculis locis debitis et temporibus opportunis gratos acceptosque reddere studuerunt. Pro hiis itaque et aliis eorum meritis et, ut viso nostro beneficio sibi collato fervenciores, rebus nostris reddantur castrum nostrum regale Lednycze appelatum in comitatu Trinchiniensi existens, nunc apud manus Venceslai Byelyk de Kornycz titulo pignoris habitum simulcum oppidis Lednycze et Pwhow vocatis, nec non possessionibus seu villis Nywnycze, Lwpohlaw, Yhrzysche, Nozthysche, Myczthechko, Dohnanye, Lwchky, Welykelwchky, Bezdyedow, Ztresenyce, Horenycze, Rowne, Welykabresnycza, Malabresnycza, Quazzow, Zwbaky, Zborze, Hoschyna, Lyzza et Okrwthy nuncupatis ac medietate cuiusdam ville Kathliny vocate, omnino in comitatu predicto Trinchiniensi existentis, universis eciam aliis villis ad idem castrum pertinentibus, item totum et omne ius nostrum regium, si quod in eisdem castro, oppidis et villis qualitertunque haberemus aut nostram ex quibusvis causis, modis et racionibus concerneret maiestatem pariter cum cunctis suis utilitatibus et pertinentibus quibuslibet, terris scilicet arabilibus cultis et incultis, agris, pratis, pascuis, fenilibus, silvis, nemoribus, montibus, vallibus, aquis, fluviis, piscinis piscaturis, aquarumque decursibus, molendinis, molendinorumque locis et generaliter quarumlibet utilitatum et pertinenciarum suarum integritatibus quovis nominis vocabulo vocitatis ad idem castrum de iure ab antinquo spectantibus et pertinere debentibus, sub suis veris et antiquis metis, memoratis Felici Sczasny et Petro Hnyedy ipsorumque heredibus et posteritatibus universis de manibus nostris regiis dedimus, donavimus et contulimus, ita tamen, quod ipsi Felix et Petrus ipsum castrum Lednycze et pertinencias suas a prefato Venceslao Byelyk pro illa summa florenorum auri, pro qua idem castrum sibi impignoratum est, redimant, immo damus, donamus et conferimus iure perpetuo et irrevocabiliter tenendum, possidendum et habendum, salvo iure alieno harum litterarum nostrarum, quibus secretum sigillum nostrum est appensum vigore et testimonio mediante. Datum Bude feria quarta proxima post festum beati Gregorii pape, anno Domini millesimo quadringentesimo septuagesimo primo, regnorum nostrorum anno Hungarie etc. quartodecimo, coronacionis septimo, Bohemie vero secundo.


Preklad:


My Matej, z Božej milosti kráľ uhorský, český atď. odporúčajúc na pamäť všetkým, ktorých sa to týka, znením prítomnej listiny oznamujeme, že My obracajúc myseľ na preslávne zásluhy našich verných služobníkov a udatné, ušľachtilé a verné služby našich verných urodzených Félixa Ščastného z Paňoviec a Petra Hnedého zo Šebířova, ktoré po mnoho minulých rokov v rozličných obtiažnych záležitostiach, týkajúcich sa nás i nášho kráľovstva a obzvlášť vo vojenských výpravách namierených tak proti Turkom, ako aj proti iným nepriateľom nášho kráľovstva, ako v čase úspechu, tak aj v neúspechu, a nie bez mnohých útrap a (vystavením) vlastných tiel na nebezpečných miestach, ochotní a vítaní, usilovali sa nám preukazovať. Pre tieto teda i mnohé iné ich zásluhy ako aj s ohľadom na náš úrad nám zverený srdečnejší, do našej správy sa navracia náš kráľovský hrad nazývaný Lednica, ktorý leží v Trenčianskej župe a ktorý je teraz z titulu zálohu v rukách Václava Bielika z Kornice, spoločne s mestečkami nazývanými Lednica a Púchov, ako aj s osadami či dedinami Nimnica, Upohlav, Ihrište, Mostište, Mestečko, Dohňany, Lúky pod Makytou, Veľké Lúky, Bezdedov, Streženice, Horenice, Lednické Rovné, Veľká Breznica, Malá Breznica, Kvašov, Zubák, Zbora, Hostiná, Lysá pod Makytou a Okrut nazývanými a s polovicou akejsi dediny Katlina nazývanej, všetky existujúce v spomínanej Trenčianskej župe, a tiež so všetkými inými dedinami, patriacimi k onomu hradu, a tiež úplné a všetko naše kráľovské právo, až pokiaľ len toto na onen hrad, mestečká a dediny máme, alebo nášmu Veličenstvu z akýchkoľvek prípadov, spôsobov či príčin náleží rovnako so všetkými jeho úžitkami a akýmkoľvek príslušenstvom, totiž s oráčinami obrobenými i neobrobenými, poliami, lúkami, pasienkami, lesmi, hájmi, vrchmi, údoliami, vodami, riekami, rybníkmi, vodnými tokmi, mlynmi i miestami vhodnými pre mlyny a úplne k tomu náležiacim príslušenstvom a so všetkými úžitkami, nech sú akýmikoľvek menami nazývanými, ktoré k tomuto hradu podľa práva od pradávna náležia a sú povinné patriť, pod svojimi pravými a starodávnymi hranicami, spomínaným Félixovi Ščastnému a Petrovi Hnedému a ich potomkom a všetkým dedičom z našich kráľovských rúk dali, darovali a udelili sme, avšak tak, že tí istí Félix a Peter tento hrad Lednica a jeho príslušenstvo vykúpia od rečeného Václava Bielika za tú istú sumu florénov v zlate, za ktorú mu onen hrad bol daný do zálohu, (tak) teda dávame, darujeme a udeľujeme večným právom a neodvolateľne do držby, vlastníctva a užívania, so zachovaním práv iných, touto prítomnou listinou, na ktorej je privesená naša tajná pečať kvôli svedectvu a platnosti (vyššie uvedeného).
Dané v Budíne, v najbližšiu stredu po sviatku svätého Gregora pápeža, roku Pána tisíceho štyristého sedemdesiateho prvého, v štrnástom roku našej kráľovskej vlády v Uhorsku atď., v siedmom roku od korunovácie, avšak v druhom roku panovania v Čechách.  


Nad textom vpravo hore pisárska poznámka: „Na vlastný príkaz pán kráľa“.


Dejiny Lysej sú neodmysliteľne späté s celkovým politicko-spoločenským vývojom teritória, na ktorom sa nachádza. Obec patrila Lednickému panstvu. Prirodzeným centrom tohto územia bol Lednický hrad, ktorý vznikol v druhej polovici 13. storočia. Jeho funkcia spočívala predovšetkým v ochrane severozápadnej hranice krajiny, preto patril medzi kráľovské hrady.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku z roku 1471.
 
Vtedy k Lednickému panstvu patrili mestečká Lednica a Púchov a osady Dohňany, Dolná Breznica, Dubková, Horná Breznica, Horenice, Hostiná, Kvašov, Ihrište, Katlina, Lednické Rovne, Lúky pod Makytou, Lysá pod Makytou, Mestečko, Mostište, Nimnica, Okrut, Streženice, Upohlav, Veľké Lúky, Vydrná, Záriečie, Zbora a Zubák.
 
Obec bola založená na základe valašského práva. Prví valasi sa v Trenčianskej stolici usídľovali v druhej polovici 15. storočia. Od začiatku 16. storočia osídľovali valasi lesné oblasti Trenčianskej stolice a územie Moravy a Sliezka. Sťahovali sa teda predovšetkým na neobývané, alebo redšie osídlené územia. Riadili sa valaským právom, ktoré bolo súhrnom právnych zvyklostí a noriem a zodpovedalo spôsobu života valachov, ktorých hlavnou hospodárskou aktivitou bol chov valašského dobytka a oviec. K trvalému osídľovaniu valachov prispeli aj majitelia feudálnych panstiev, ktorí v ňom hľadali nový zdroj príjmov - valašský desiatok, ktorý museli valasi odvádzať po uplynutí 6-20 rokov, dokedy boli oslobodení od feudálnych dávok. Ale dôležitá bol i možnosť ich využitia pre strážne a vojenské účely. Pôdu na pasienky získavali valasi klčovaním lesov. Na klčoviskách začínali tiež pestovať poľnohospodárske plodiny. Valasi neplatili svojmu pánovi žiadne dane, len podľa svojho zvyku odovzdávali tzv. valašský dvadsiatok.
 
Ako miesto vyberania mýta sa Lysá spomína prvýkrát v roku 1504 a 1525. Dokumentujú to predovšetkým listiny z rodového archívu Podmanických, ktoré potvrdzovali majetkové nároky členov tohto rodu na územie a obce patriace Lednickému hradu.
 
V súpisoch Trenčianskej stolice sa Lysá spomína až od roku 1578, keď už boli v platnosti celokrajinské výnosy z rokov 1559 a 1563 o zdanení valašského obyvateľstva. Zbavenie tejto výsady valachov viedlo k ich nespokojnosti a vzburám. Prvý súpis, ktorý nás kompletnejšie informuje o počte dane platiacich obyvateľov Lysej , pochádza z roku 1588, podľa ktorého tu boli štyri polovičné sedliacke usadlosti( boli započítané a zdanené ako dve porty), ďalej bola v dedine jedna usadlosť opustená a jedna vypálená, želiarov bolo osem (pozn. želiar nevlastnil sedliacku usadlosť, ale len dom s malou výmerou na obrábanie).Okrem toho bol v dedine aj jeden richtár – šoltýs, ktorý bol oslobodený od platenia všetkých daní.


Posledná úprava Piatok, 26 Jún 2009 21:27
 

SMS Info

Hľadaj!

Náhodné fotografie

Error opening the path to CpmFetch/domains/lysapodmakytou.sk/public/www_root/galery/cpmfetch
name of configuration file:/domains/lysapodmakytou.sk/public/www_root/galery/cpmfetch/cpmfetch_config.php
Please recheck the path for cpmFetch and the name of the configuration file at the module Backend

Lysá pod Makytou