Vitajte v obci "Lysá pod Makytou"

...najkrajší kút v šírom svete...

 


Home Obec História
História obce - Na prahu novoveku PDF Tlačiť E-mail
Užívateľské hodnotenie: / 41
SlabéDobré 
Napísal Administrator   
Sobota, 14 Marec 2009 09:39
Obsah článku
História obce
Z najstarších dejín
Na prahu novoveku
Obec a jej každodenný život
Obyvateľstvo a domáca remeselná výroba
Farnosť a kostol
Celý článok

NA PRAHU NOVOVEKU.
 
Okolo roku 1600 bol na čele obce Lysá /vtedy Lisza Walachorum/ škultét Martin Liský. V obci bolo 6 sedliakov: Jána Čajka, Juraj Dohnanský, Adam Chermiansky., Ján Makko, Andrej Sefranec, ktorí vlastnili každý 1 celú valaskú usadlosť a Ján Sluka, ktorý mal 1 a 1/4 usadlosti. Jedna valašská usadlosť Mikuláša Marmanyho bola opustená.
 
Richtár platil na Vianoce činž 3 zlatky. Od l00 oviec dával 5 kusov panstvu.Za dovoz vína platil ako iní richtári, t.j. 1 zlatku. Sedliaci platili od usadlosti a od 100 oviec, pokiaľ ich chovali celý rok, 9 zlatých. Výnimkou bol Ján Sluka, ktorý mal o 1/4 usadlosti viac - musel pridať ešte jedného barana. Jednotliví sedliaci dávali panstvu ešte červený syr, alebo platili 62 denárov.
 
Želiarov bolo v obci 9 - Juraj Mihuth, Stanek, Štefan Dohniansky, Martin Sluka, Ján Zulko, Staník Stanyo, Martin Rusnyak, Matej Hainy, Juraj Liptovský. Dve želiarske usadlosti boli opustené.Títo želiari od 10 oviec dávali ročne 1 barana alebo l ovcu . Okrem toho jednotlivo vykonávali manuálne aj pešie práce ako ostatní želiari. Martin Zluka platil každoročne pred sviatkom sv. Michala 2 zlatky a jednu kuniu kožku. Staník Stanko platil každý rok k sviatku sv. Juraja 1 zlatku a kapúna, na sviatok sv. Michala tak isto.
 
K obci patrila lúka Strelenka, z ktorej získali okolo 100 vozov sena, starý les Bartošovec a boli tam i pstruhovité riečky. Dedina mohla čapovať víno podobne ako ostatné valašské dediny. Lysá mala dvoch strážcov lesov a riek, ktorí v šiestom týždni museli odovzdávať ryby a rakov. Kože všetkých druhov museli Lysania predávať zemepánovi tak, ako to robili ostatné obce. Okrem toho museli odovzdávať vrchnosti dary pri príležitosti sobáša, krstín a iných slávnostných hostín.

  TURECKÉ PUSTOŠENIE.
 
Veľkou pohromou pre obyvateľov Lednického panstva boli Turci. V roku 1663 prepadli Púchovskú dolinu. Prišli do Beluše, prešli Váh a podpálili Púchov. Potom tiahli smerom na Moravu. Cestou zbíjali, podpaľovali a vraždili. Lysú podpálili, za obeť padli skoro všetky domy a odviekli 304 osôb do otroctva . Z Lazov odvliekli 100 osôb. Obce sa však pomerne skoro z tohto nešťastia spamätali a znovu vybudovali.

  URBÁRSKA REGULÁCIA, platenie dávok panstvu.

  V období tzv. osvietenského absolutizmu sa uskutočnili zákonné úpravy ekonomických a mimoekonomických vzťahov medzi poddanými a zemepánmi.Boli to súčasti rozsiahlých reforiem Márie Terézie a Jozefa II. Základom tzv. tereziánskej regulácie bolo uviesť do určitého pomeru dávky a povinnosti poddaných voči zemepánom s rozsahom pôdy v ich úžitku, jednotne pre celú krajinu určiť maximálnu hranicu vykorisťovania. Súčasne sa tým sledovalo zabezpečenie daneschopnosti poddaného obyvateľstva voči štátu. Podstatou a konečnou časťou regulácie bolo zavedenie tereziánskeho urbára. Prvým krokom regulácie bolo zistenie a súpis predurbárskeho stavu prieskumom 9 otázok, zodpovedaním ktorých sa mal zistiť skutočný stav každej poddanskej obce.
 
V obci Lysá zisťovala predurbársky stav komisia v zložení Imrich Vagyon, fiškál Lednického panstva a provizor Teofil Bierman.
Obec zastupovali prísažní Andrej Lucanko, Juraj Juršica, Andrej Škulan. Ján Halda a Ján Šulík. Na otázky obce odpovedali aj starší obce Štefan Hrebák, Juraj Gabko, Juraj Danihlik, Juraj Vrablik, Ján Klapoš a Ján Dulák. Vypovedali, že urbár, podľa ktorého platia súčasné dávky nemajú. Nemali ani žiadnu zmluvu s panstvom. Všetky roboty a dávky odvádzali podľa starodávneho obyčaju. Na otázku, aké úžitky a škody obec má, uviedli , že v obci sa nachádzalo 8 a pol gruntov, z ktorých sa platil cenzus - z richtárskeho 38 zlatých, z Makovského 38 zlatých 20 denárov, z Dohňanského tiež toľko, za Matejoviech grunt sa platilo 28 zlatých a 20 denárov, za Černanských a Ondrejkovský 32 zlatých a 20 denárov. Tak isto sa platilo za Čejkoviech a Stanikoviech grunt. Z pol gruntu Zajacovského sa platilo 15 zlatých a 10 denárov. Popri tom bolo 16 želiarskych gruntov a z každého sa platilo 14 zlatých a 10 denárov. Pol želiarských gruntov bolo 24 a jedna 12-stina, z ktorých sa za každý platilo 7 zlatých a 5 denárov ročne.
 
Okrem toho platila obec na plat drábov 54 zlatých, od jatky 7 zlatých a od páleničných kotlov 1 zlatku 50 denárov. V Lysej boli dve viechy a od každej platili panstvu 2 zlatky.Za povinnosť prehradzovania panského košiara sa obec zaviazala platiť 8 zlatých a 40 denárov. Okrem toho v čase žatvy bola celá obec povinná spoločne žať pre panstvo tri dni. Panské lúky v chotári musela obec pokosiť, zhrabať a zvoziť podľa panskej vôle. Podľa rozhodnutia panstva museli voziť aj kláty na pílu a odtiaľ hotové dosky.
Obec bola povinná vyhotoviť panstvu ročne 20 tisíc kusov šindľa, pričom za vyhotovenie a odvoz dostávala od tisíca šindľa 1 zlatku a 25 denárov. Lysania boli tiež povinní doviesť do panského pivovaru v Dohňanoch každoročne 43 siah dreva. Podľa požiadavok panstva dávala obec kováčske uhlie. Okrem toho dávala Lysá robotníkov k murárom a vozila drevo do vápenky. Pomáhali aj v panskom košiari , strihali ovce, pripravovali a vyvážali pre ne letninu . Do panskej valchy vozili každoročne potrebné drevo. Do krčmy v Lysej vozili pivo z dohnianskeho pivovaru a panské víno. Podľa panskej potreby a rozkazu vozila obec aj panskú „bagažinu“. Lysania platili desiatok od oviec a od kláta včiel po 10 denárov. Kto mal deväť klátov, mohol desiatok vymeniť za 2 zlatky.
 
Pozemky v obci delili na trojaké - lepšie, prostredné a ovsené. Na dvoch tretinách sa urodilo žito, raž, jačmeň, ovos a iné plodiny. Polia osievali na jar a na jeseň. Tretie pole, ktoré sa nechávalo na úhor, volali „ulahlé“ a len rok sa na ňom vysieval ovos. Polia obrábali s párom dobytka. Lúky mala obec dobré, ale kosili sa len raz, lebo boli vrchové. Druhýkrát už trávu nekosili, iba vypásali. Pasienok pre dobytok mali dostatočný, podobne aj vody na napájanie bolo dosť. Zástupcovia obce uviedli, že kupovať a predávať chodia do Púchova, vzdialeného od Lysej na mílu. Drevo na stavby a ohrev dostávali z panských hôr. Bukvicu kupovali podľa dohody od panstva. Obyvatelia obce mali štepnice aj kapustniská.
 
Medzi povinnosti obce patrilo aj prevážanie soli z Púchova na Moravu. Obci patrili role, na ktoré sa vysievalo 30 meríc ovsa a lúky, na dva vozy sena, od ktorých panstvu nič neplatili. V obci boli močidlá na konope i mlyny. Najväčšie škody obci robila rieka, ktorá v časoch prívalov „vyjarčovala“ pozemky.

Na otázku, akú výmeru majú jednotlivé grunty, komisia odpovedala, že v Lysej nie sú tzv. „celodomníci“, že na jednom grunte je viac gazdov. Opustené usadlosti v dedine neboli.
Deviatok platila Lysá v peniazoch, tak, ako to bolo v stolici zvykom. Všetci obyvatelia Lysej boli veční poddaní bez práva slobodného odchodu.
V tom období mala Lysá cca 2000 obyvateľov. V obci bolo 6 a 16/27 usadlostí. Intravilán obce predstavoval 76 a 4/8 merice , extravilán 3992 a 3/8 merice. Lysej patrili aj lúky na 172 a 4/8 pokosa.
 
Urbárska tabuľka evidovala viac ako 400 rodín, ktoré žili v 346 domoch. Ako škultéti sú uvedené rodiny Trhula /Trkula/, Kocura, Krcho, Kerestéš, Sebík, Revainec, Jurišica, Janušica, Lulák, Hrebík, Kusmasa a Smida. Medzi večných poddaných patrili rodiny Bačak, Bačjak,Bajzik, Ballo, Barina, Barnoviech, Bartech, Barto, Bohumel, Brindza, Brnica, Cicko, Cigaň, Ciganech, Danihlik, Dedovčík, Dlabik, Dlamina, Dlečšík, Dodek, Drdak,Duljak, Erdeg,Fabian, Fačko, Faško, Fojtech, Fujerík, Furo,Fuso, Gabik, Gabko, Gajdoško, Givček /Jivček/, Halda, Haluška, Hamala, Hanzel, Hachran, Hinhal, Hintat, Hladný,Hlinka, Hnihal, Holý, Honzir, Horvath, Hosdora, Hrčko, Hrebik, Hreno, Hriančik,Hulvan,Husar,Chudý, Janák, Janček, Janec, Janikov, Janovatý, Jasek, Javorek, Jurec, Juriga, Jurina, Jurista, Jurich, Kadlec,Klago, Klagos, Klementovský, Kobza,Kovač, Kovačik, Kral, Kratky, Kubán,Kubány, Kubas, Kučera, Kurej, Kusnier, Kusy, Kvopka, Labudinec, Lefko, Lofitek,Lučanko,Majer, Malina, Malovec, Manček, Mančiak, Maňo, Marčinak, Mataj, Matoha, Matošinec, Mazak,Mazar, Miklo, Miko,Milec, Milo, Minar,Miškár, Miško, Michalec, Moravčík, Motus, Motuzik, Mozela, Mozola, Mucha, Oboňa, Okrajech, Ondreja, Ondrejička,Ondrička, Orsagh,Oscatha,Osuch, Pagač, Panaček, Panik, Pastorek, Pekar, Placany, Planka, Pluta,Poljaček, Potrhal, Praščík, Prašek, Pridavek z kopaníc, Pridavek, Pristupnik, Putala,Rafaj, Rakoci, Rumanko, Rusnak, Sabel, Sajdak, Sčurko, Seklik, Seliga, Sevela, Sikora, Sina, Skoda, Skulan,Skuta, Skvarak, Slapak, Smida, Sohaj,Spotha, Sramko, Staník, Stefik, Stefulik, Stonavčík, Strba, Streda, Sudek, Sulan, Sulik, Susik, Svajda, Svehlík,Svitek, Taško, Tomanek, Tuček, Uher,Uherko,Vagala,Vajda,Varoš,Vasčak,Vašek,Vencel,Vencelka, Veteška, Vlček, Vnuk, Vrabel, Vrana, Vraník, Zajac, Zapečka, Zavrický,Zavrsky, Zlocha, Zracek,Žilka. Medzi najbohatších sedliakov patrili Andrej trkula, Adam Vároš, Štefan Pútala, Ján Formánek, Juraj Halda, Andrej Ševela, Martin Škulán, Andrej Kopza a Juraj Bartek. Najbohatším želiarom bola vdova po Jánovi Gálikovi.  
 
Majetok priemerného sedliaka v tomto období v Lysej možno porovnať s majetkom Juraja Vetešku, ktorý v súvislosti s uzavretím manželstva uviedol, že okrem kúpenej zeme a dlžôb má pol voza, pluh, suseky dva, kravy,2 bujakov dvojročných, 15 oviec, 20 meríc polovníka, 15 meríc jačmeňa, 14 meríc pohánky, 4 merice žita, 10 meríc ovsa. Okrem toho vlastnil 5 klátov včiel. Manželka 4 kravy a 5 oviec, 8 meríc raže, 4 merice jačmeňa , 20 meríc polovníka a 10 meríc ovsa. Mala aj páleničný kotlík, dva razy plátaný a pol voza vazneho. Ich dom tvorila izba s komorou, maštaľkou, stodolou a pivnicou. Toto obydlie bolo ohodnotené na 25 zlatých.
 
Konečnou časťou celého tohto procesu bolo zavedenie tereziánskeho urbáru v jednotlivých obciach krajiny. V súvislosti s určením rozsahu sedliackej usadlosti a jej zapísaním do urbára, poddaní na ňu získali právny nárok, bez ohľadu na zemepána. Dovtedy poddaní užívali urbársku pôdu síce dedične, ale bez dispozičného práva. Regulácia však nedoriešila otázku práv poddaných na kopanice, lesné, pasienkové a iné úžitky. Tereziánsky urbár mal deväť bodov a súčasne určil aj povinnosti , ktoré sa vyrubovali podľa veľkosti usadlosti.
Urbár Lysej bol potvrdený generálnou kongregáciou Trenčianskej stolice 4. júna 1772.


Zavedenie urbára do života poddaných.

  Podľa novej urbárskej tabuľky, ktorá vznikla v súvislosti so zavedením urbára , bolo v Lysej 288 rodín, ktoré patrili k večným poddaným, 83 rodín tvorili želiari s domom a zapísané boli aj tri ženy /Magda Cickova, Anča Simo a Mara Vencel/ ako „ hofferi domi nemajiczi“. Na richtárskej usadlosti bolo 25 poddaných, z ktorých šiesti mali také isté povinnosti ako želiari a robotovali 18 dní, platili peniaze namiesto desiatku z úrody, ako aj ročný peňažný cenzus. Obec vlastnila 30 meríc oráčin a 2 pokosy lúk, ktoré panstvo nezaťažilo urbárskymi ťarchami. Kopanice sa k pozemkom pridávali v 35 prípadoch. Najbohatší v obci bol v tom období na škultétskej pôde hospodáriaci Andrej Trkula.Jeho majetok tvorili 1 a 4/8 usadlosti , ktoré pozostávali z 1/2 merice intravilánu, 37 a 3/4 merice poľa, 3 pokosy lúk. Na základe tejto výmery mu vyplývali urbárske povinnosti robotovať 79 dní so záprahom, alebo 158 dní pešo. Ako deviatok platil 6 zlatých a 11 denárov. Z večných poddaných na najväčšom grunte hospodáril Adam Vároš. Jeho pozemok predstavoval 1 a 1/8 usadlosti , do ktorej patrilo 1 merica intravilánu, 31 meríc poľa a l pokos lúk. Od tejto výmery sa odvíjali povinnost: 62 a 1/2 dňa zápražnej roboty alebo 125 dní pešej roboty. Namiesto deviatku platil 4 zlaté a 94 denárov. Nik iní z večných poddaných nevlastnil 1 celú usadlosť. Druhý najväčší gazda v Lysej , Juraj Halda, vlastnil len 6/8 usadlosti. a robotoval 37 dní so záprahom, alebo 74 ručne. Výmery pôdy záviseli tiež od jej bonity. Podľa urbárskeho súpisu mala Lysá 1100 štvorcových siah v najlepšej triede. V strednej bonite mala 1200 štvorcových siah a v horšej 1200 štvorcových siah.
  Zavedenie urbára a najmä robotových povinností do života nebolo celkom jednoduché. Poddaní si uvedomovali krivdy pri stanovení veľkostí sesií i povinností. Už v roku 1772 žiadali majitelia škultétskej usadlosti v Lysej o ponechanie ich dovtedajších práv /ktoré samozrejme urbár plne nezohľadňoval/. Tvrdili, že medzi ich povinnosti patrila každoročne dlhá fúra a vydržiavanie drába, za čo platili ročne 14 zlatých. Mali právo varenia piva, držať mlyn, pílu, mohli mať páleničný kotol. Uplatňovali si tiež určité úľavy pri poľovaní a v držbe salašov. Podľa nových povinností im pribudlo platiť stolici ďalších 14 zlatých a robotovanie.
Zemepánovi sa sťažovali aj ostatní obyvatelia Lysej. Pred zavedením urbára vraj nebola v obci sedliacka udalosť , len z najväčších želiarstiev sa platilo po 404 zlatých a 30 denárov. Po novom však musela obec pripravovať 40 siah trámov, čo potvrdzovalo, že v Lysej sú zrazu aj sedliacke grunty. Predtým vykonávali roboty len na jar, platili panský cenzus, dávali časť z oviec a včiel, platili z páleničných kotlíkov. Po zavedení urbára boli zaťažení sumou 1 a pol tisíc zlatých.. Boli nútení pripravovať urbárske drevo na odvoz podľa pokynu úradníkov a nemohli ho už pripravovať sami. Okrem toho ich provizor nútil, aby vozili drevo zo zubáckych lesov do púchovskej krčmy, čo predstavovalo dva dni roboty a 4 záprahy.Keď museli po novom chodiť do Rovní, a mali často bydlisko ďalej ako bol cieľ cesty, návrat sa im neakceptoval, nepripočítal k robotovým dňom. Lysania sa ďalej sťažovali, že mali veľmi sterilné, dezolátne zeme, ktoré obsievali náhodou a to len ovsom. Ale nový urbár im prikázal platiť cenzus ako od pozemkov 1. a 2. triedy. Dlhé fúry boli povinní vykonávať do Hlohovca s piatimi vozmi a so štvorzáprahom. Keď sa však vyskytla zlá cesta, vyžadujúca si aj dva týždne, tieto im vrchnosť nechcela započítať. Všetky výdavky, spojené s cestou si v rozpore s urbárom museli hradiť sami. Z nových pravidiel urbára vyplynulo aj to, že mnohé chudobné vdovy, žijúce zo žobrania, museli teraz robotovať ako podželiari, t.j. 12 dní.Stávalo i to, že ak niekto nezaplatil, keď sa platilo na vydržiavanie inkasujúcich, bol zatvorený do chlieva a dokiaľ nezaplatil, bol držaný v zajatí. Poddaní z Lysej sa tiež sťažovali, že pri braní potrebného dreva sú pokutovaní na 30 denárov za akýkoľvek kus dreva, dokonca i palicovaní. Okrem toho museli začať platiť strážcom 12 denárov. Dostali tiež pokuty za používanie páleničných kotlov, najväčšiu platil Ján Svehlík - až 12 zlatých. V sťažnosti poukázali tiež na to, že všetky lesy boli zásluhou provizora veľmi zdevastované. Najmä Planá hora, časť lesa v Dešnej a Krátky grúnik v Strelenke. Sťažnosť bola zameraná aj proti drábom, ktorí často nedovolili služobnej čeliadke najesť sa a hnali ju bez jedla do práce. Záležitosti klasifikácie a súpisov sa riešili ešte aj v rokoch 1777-1779. Napriek tomu Lysá. Lazy, Zbora a Dubková sa sťažovali aj v nasledujúcich rokoch na urbársky súpis, zlú klasifikáciu pôdy a nespravodlivé urbárske povinnosti.Na základe týchto sťažností uvedené dediny viackrát navštívil stoličný advokát a geometer. Všetko sa riešilo aj na zemepánskom súde, ale problémom stále nebol koniec. Niektoré záležitosti sa však vyriešili aj iným spôsobom. 21. februára 1791 napríklad 18 obyvateľov Lysej podpísalo zmluvu s panstvom o prenájme Javorníkov na 24 rokov.Boli to hory patriace do gruntov Richtaroviech, Makoviech, Macejkoviech, Čerňanských, Dohňanských, Čajkoviech, Stankoviech, Zajačkoviech a Ondrejkoviech a želiarstiev Barnoviech, Siekloviech, Ondráškoviech, Adamkoviech. Kováčoviech, Martoškoviech, Pongrajkoviech, Stefanikoviech a Rumanoviech. Od Ondrejkovského Javorníka sa platilo 18 zlatých, lebo časť z neho mali v prenájme obyvatelia Lazov.Z ostatných 8 gruntov sa platilo od jedného šesť meríc ovsa. Zo Štefanikovského želiarstva sa platilo 1 a pol merice ovsa. Od ostatných želiarstiev od každého tri merice ovsa Árenda dovoľovala užívať polia, lúky a pasienky, netýkala sa však dreva.
  Lysá a okolité obce sa odvolávali tiež proti dlhým fúram až do Pezinka. Náklady za tieto cesty im panstvo nechcelo refundovať a nezapočítavala sa im celá cesta do odpracovaných dní. Provizor však panstvu hlásil, že napríklad za dovoz
siahy dreva do pivovaru v Dohňanoch sa počítal 1 celý robotový deň. Z urbárskeho vyšetrovanai napokon vyplynulo,že vozenie dreva za pol siahy do dohnianskeho pivovaru sa počítalo za dva dni, nakoľko išlo o vzdialenosť pol míle a nebolo možné túto cestu urobiť len za jeden deň.

Tridsiatková stanica.
  Tridsiatkové stanice vyberali v období feudalizmu pohraničné clo. Budovali sa na území Slovenska v podstate už od 12. storočia.
V roku 1741 František Weidinger, radca uhorskej kráľovskej komory a riaditeľ Direktorátu uhorských tridsiatkových staníc, požiadal majiteľa Lednického panstva Ladislava Maťašovského o poskytnutie vhodného pozemku na postavenie tridsiatkovej stanice v Lysej.V žiadosti uviedol, že kontrolór nemôže náležite plniť svoju úlohu, lebo sa často sťahuje z domu do domu a niekedy sa dokonca nemá kde uchýliť. To svedčí o tom, že tridsiatok sa v Lysej vyberal už predtým, za Weidingerovho predchodcu Wolfganga Konráda de Neffera, ktorý vraj už niečo podobného žiadal. Riaditeľ žiadal, aby určený pozemok bol pri verejnej ceste, vyhovoval obchodníkom, bol pevný, postavený z pálených tehál a kameňov. Podľa úpravy dom pre tridsiatkovú stanicu v Lysej mal dve izby. Jednu pre vybavovanie obchodníkov s jednou pecou, zvanou „vršlaj“. Druhá miestnosť bola pre domácu rodinu.  
  Zrušenie poddanstva a búrlivý rok 1848 prežila Lysá na čele s richtárom Andrejom Kublanom pomerne v pokoji. Po zrušení poddanstva a zemepánskych súdov sa Lysá dostala do jurisdikcie hlavného slúžneho Medňanského v Púchove.



Posledná úprava Piatok, 26 Jún 2009 21:27
 

Prihlásenie



Štatistika webu

Členovia : 587
Článkov : 779
Webové prepojenia : 39
Počet zobrazení obsahu : 769902

Kto je online

Máme online 14 hostí 

Návštevnosť

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes5
mod_vvisit_counterVčera65
mod_vvisit_counterTento týždeň5
mod_vvisit_counterMinulý týždeň867
mod_vvisit_counterTento mesiac2644
mod_vvisit_counterMinulý mesiac2699
mod_vvisit_counterVšetky dni520458

Tvoja IP: 54.162.15.31
,
Today: Sep 24, 2018

SMS Info

Hľadaj!

Náhodné fotografie

Error opening the path to CpmFetch/domains/lysapodmakytou.sk/public/www_root/galery/cpmfetch
name of configuration file:/domains/lysapodmakytou.sk/public/www_root/galery/cpmfetch/cpmfetch_config.php
Please recheck the path for cpmFetch and the name of the configuration file at the module Backend

Lysá pod Makytou