Vitajte v obci "Lysá pod Makytou"

...najkrajší kút v šírom svete...

 


Home Obec História
História obce - Obyvateľstvo a domáca remeselná výroba PDF Tlačiť E-mail
Užívateľské hodnotenie: / 41
SlabéDobré 
Napísal Administrator   
Sobota, 14 Marec 2009 09:39
Obsah článku
História obce
Z najstarších dejín
Na prahu novoveku
Obec a jej každodenný život
Obyvateľstvo a domáca remeselná výroba
Farnosť a kostol
Celý článok

OBYVATEĽSTVO A DOMÁCA REMESELNÁ VÝROBA.

  Dnes na počet obyvateľov bohatá Lysá mala v roku 1598 14 domov, v roku 1720 295 domov a 338 rodín, 1943 obyvateľov. V roku 1828 to už bolo 288 domov a 2523 obyvateľov. V rokoch 1839 - 1844 sa počet duší pohyboval od 1974 do 1994. Začiatkom 20. storočia počet obyvateľov opäť vzrástol V roku 1900 žilo v Lysej 2057 ľudí, z ktorých sa 954 venovalo poľnohospodárstvu a 138 remeslám. V obci žilo 969 mužov a 1088 žien. Detí do 6 rokov bolo 412, od 6-11 rokov 324, 12-14 ročných bolo 168, 15-19 ročných 202, 20- 39 ročných bolo 508, od 40 -59 rokov bolo 354 a nad 60 rokov bolo 89 občanov. Slobodných obyvateľov bolo 1245, ženatých 696 a ovdovelých 116. K maďarskej národnosti sa hlásilo 12, k nemeckej 43, k slovenskej 1977 a k inej 25 obyvateľov. Maďarsky vedelo hovoriť 36 osôb. Podľa náboženstva sa Lysania delili na 1963 katolíkov, 46 evanjelikov a 48 židov. Čítať a písať vedelo 707 obyvateľov. V obci bolo 373 domov, z toho 11 bolo postavených z tehál a 362 z dreva. Všetky domy boli pokryté šindľom. Vlastné remeslá vykonávalo 42 mužov a 9 žien. 4 muži sa venovali domácemu priemyslu. Kováči pracovali v Lysej šiesti, 6 osôb pracovalo s kamením a hlinou /neboli však ani hrnčiari ani tehliari/. Okrem toho bol v Lysej l koželuh, 2 krajčíri, 1 obuvník. Mlynárov bolo 7, pekár l, mäsiari a údenári 2, murár 1 a krčmár l. V tom období patrila Lysá spolu s Dubkovou, Lazami, Lúkami, Mestečkom, Vydrnou, Záriečim a Zborou do notárskeho obvodu Lúk. Najbližšiu poštu mali Lysania v Púchove. V roku 1906 mala obe 5599 katastrálnych jutier zeme a 2056 obyvateľov.  
  Väčšina obyvateľstva boli poľnohospodári - roľníci, chovali dobytok, spracovávali drevo. Popri poľnohospodárstve sa však zaoberali aj domácimi remeslami - výrobou papúč, výšivkárstvom, košíkarstvom, tkáčstvom ,šitím krojov a iným.
  Papučiari vyrábali rôzne druhy papúč pre mužov, ženy aj deti. Vyrábali ich z valchovaného súkna. Prevažne používali čierne súkno. Podrážky zhotovovali tiež z hustého valchovaného súkna, ktoré spolu zošívali tzv. „mrežovali“ v niekoľkých vrstvách do určitej potrebnej hrúbky. Okrem papúč z jemnejšieho farebného súkna a iných materiálov vyrábali prezuvky, tzv. pantofle. Ozdobovali ich rôznymi ozdobami, napr. drobnými gombičkami, farebnými kytajkami a pod. Podrážky na prezúvky zhotovovali z jemného súkna, hodvábu, alebo jemného kordovánu.  
  Dňa 28. septembra 1912 požiadala expozitúra ministerstva poľnohospodárstva v Žiline hlavného župana o posudok k návrhu na vybudovanie podniku na výrobu papúč a súkennej obuvi v Lysej. Štát mal poskytnúť výpomoc 10850 korún, z ktorách 6050 korún sa malo venovať na nákup strojov, 4500 na nákup potrebného tovaru a zvyšok mal byť prevádzkový kapitál. Malo sa tam vyrábať 100 000 párov obuvi Zo zisku z predaja sa malo použiť 20 000 korún na mzdy. Peňažné záležitosti podniku malo mať na starosti úverné družstvo, utvorené v obci, predaj výrobkov expozitúra, ktorá mala dozor nad podnikom a revíziou hospodárenia.Na návrh slúžneho hlavný župan zriadenie tejto výroby neodporučil.
  Výšivkári sa špecializovali na vyšívanie hodvábom alebo zlatom. Zdobili liturgické rúcha, ktoré boli zvyčajne zhotovené zo zamatu, brokáru alebo hodvábu. Vyšívali rôznofarebnými hodvábnymi niťami, striebornými či zlatými niťami a na
výzdobu používali aj perleť a farebné kovy.Toto remeslo bolo veľmi zriedkavé. V Lysej zrejme používali na vyšívanie menej nákladný materiál.
  Košikári sa zaoberali výrobou rozličných druhov pleteného tovaru z prútia, niekedy vystuženého drevom. Boli to rôzne druhy košov a košíkov, noší, košín na bričky a vozy a pod.Ich výrobky sa používali v každej domácnosti. Tieto výrobky vyrábali z nelúpaného vŕbového prútia. Z lúpaného vŕbového prútia vyrábali honosnejšie výrobky.
  Tkáči vyrábali ľanové a konopné plátno na krosnách. Bol to veľmi hľadaný, potrebný, no súčasne nesmierne veľa práce si vyžadujúci produkt. Okrem toho vyrábali tiež barchet, hrubú bavlnenú tkaninu na pracovné odevy. Potrebnú priadzu pre svoje výrobky nakupovali u sedliakov.
  Lysej sa dotkol aj počiatok manufaktúrneho obdobia ľahkého priemyslu. Prvá manufaktúra na súkno vznikla v roku 1725 v Banskej Bystrici,. Jej zakladateľom bol obchodník Teofil Sterz s dvoma spoločníkmi. O desať rokov neskôr /1736/ vznikol najväčší manufaktúrny podnik na Slovensku vôbec - šaštínska kartúnka, založená rímsko-nemeckým cisárom Františkom Lotrinským. Od svojho založenia mala spolu s banskobystrickou kartúnkou monopolné postavenie v celej rakúskej ríši. Podnik hľadal pradiarov zásadne v najchudobnejších hornatých oblastiach Slovenska. Šaštínska kartúnka chcela pradenie rozšíriť až po Košice. Vzhľadom na poskytované mzdy bol tento plán nereálny. V postupe smerom na východ sa kartúnka dostala až do Lysej, kde si vybudovala veľkú ústrednú faktóriu, z ktorej zadávala prácu 3200 ľuďom z 20 obcí. Faktori organizovali manufaktúre domáce pradenie práve prostredníctvom faktórií, centier, sústreďujúcich najmenej 12 -150 pradiarov a česáčov. Boli však aj také faktórie, ktoré sústreďovali aj do tisícky domácich robotníkov. Faktori pochádzali z rôznych vrstiev obyvateľstva. Boli medzi nimi úradníci, rôzne slobodní ľudia,mestský patriciovia, obchodníci a gramotní ľudia. Všetci faktori, ktorí mali na starosti výrobu priadze, boli zamestnancami manufaktúry, ani jeden nepracoval vo vlastnej réžií.
  Priadlo sa celý rok, no hlavnou pradiarskou sezónou bola zima. Systém domácej práce bol veľmi dôkladne zorganizovaný, V manufaktúrach na výrobu bavlnených textílií bola surová bavlna rozdelená na kôpky o váhe jedného funta. Každá kôpka bavlny sa najskôr dostala k česáčovi, ktorý mal za povinnosť zbaviť ju nečistoty a potom učesať. Na odpad mal dovolené dva lóty. Ním učesanú bavlnu odovzdával faktor na ďalšie spracovanie pradiarovi, u ktorého sa počítalo z odpadom vo váhe jedného lótu. Jeho úlohou bolo upriasť bavlnu čo najjemnejšie, no v niektorých obdobiach, keď sa jemnejšie textílie menej vyrábali, hranicu jemnosti mu mohol určiť faktor. Pradiar bol povinný upradenú bavlnu aj namotať na presne stanovenú
dĺžku 2 1/8 viedenského rífa a to tak, že jedno pradeno mal vytvoriť zo 700 takto nasnovaných nití. Počet pradien zhotovených z funtu bavlny bol súčasne číslom jemnosti priadze. Koľko pradien určených rozmerov z každého funtu bavlny pradiar urobil, podľa toho bol odmeňovaný. Od 60. rokov 18. storočia to muselo byť aspoň 10 pradien, priadza v menšom počte pradien sa už vtedy považovala za nepodarok. Kvalita bavlnenej priadze sa pohybovala medzi 10 -25 pradenami z funta. Najschopnejší pradiari dokázali vyrábať ešte jemnejšiu priadzu. Manufaktúre záležalo, aby mala rovnomerne upradenú priadzu a preto spravidla nepovoľovali ten istý funt priadze spracúvať viacerým pradiarom. Pradenie ako vedľajšie zamestnanie však bolo veľmi slabo platené. Ekonomickou nevyhnutnosťou to bolo len pre najchudobnejších. Aj tí však, keď klesli ceny potravín, pradenie zanechávali a tak boli obdobia, keď priadli len deti a vdovy - dôchodkyne. To platilo aj o pradení na dedinách.
  O pozdvihnutie domáceho priemyslu sa starala aj župa. V roku 1905 usporiadal Župný hospodársky a lesnícky spolok v Lysej a Mníchovej Lehote kurz hospodárskeho domáceho priemyslu. Kurz získal aj peňažnú podporu vo výške 1000 korún od Ministerstva poľnohospodárstva.

 

Posledná úprava Piatok, 26 Jún 2009 21:27
 

Prihlásenie



Štatistika webu

Členovia : 571
Článkov : 779
Webové prepojenia : 39
Počet zobrazení obsahu : 764690

Kto je online

Máme online 44 hostí 

Návštevnosť

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
mod_vvisit_counterDnes10
mod_vvisit_counterVčera88
mod_vvisit_counterTento týždeň410
mod_vvisit_counterMinulý týždeň623
mod_vvisit_counterTento mesiac1414
mod_vvisit_counterMinulý mesiac2293
mod_vvisit_counterVšetky dni516529

Tvoja IP: 54.196.42.8
,
Today: Aug 18, 2018

SMS Info

Hľadaj!

Náhodné fotografie

Error opening the path to CpmFetch/domains/lysapodmakytou.sk/public/www_root/galery/cpmfetch
name of configuration file:/domains/lysapodmakytou.sk/public/www_root/galery/cpmfetch/cpmfetch_config.php
Please recheck the path for cpmFetch and the name of the configuration file at the module Backend

Lysá pod Makytou